Meratex - Blog

+421 907 992 078
Poradenstvo na

TÉMA MONITORING - Diskontinuálny monitoring emisií

25.11.2011 | 0 príspevkov

Diskontinuálnymi emisnými meraniami sa v pravidelných intervaloch zisťuje emisná úroveň jednotlivých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia. Výhodou oproti kontinuálnemu monitoringu sú značne nižšie náklady. Diskontinuálne emisné merania sa vykonávajú prevážne na takých zdrojoch, ktoré vypúšťajú nižšie množstvá emisií a teda podkročujú kritérium na povinnú inštaláciu kontinuálneho monitoringu podľa vyhlášky o monitorovaní.

Diskontinuálny emisný monitoring sa vykonáva pre nasledujúce účely:

a) tzv. garančné merania na preukázanie výrobcom garantovanej schopnosti napr. odlučovacieho zariadenia,
b) merania na preukázanie dodržiavania určených emisných limitov podľa vyhlášky
c) preukazovanie dodržania podmienok prevádzkovania zdroja znečisťovania ovzdušia
d) merania iniciované sťažnosťami obyvateľov
e) merania za účelom ziskania povolenia na prevádzku zdroja (napr. nový zdroj, rekonštrukcia, zmena paliva a pod.)
f) merania na zistenie množstiev vypúšťaných emisií za účelom platenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia
g) merania za účelom kalibrácie kontinuálnych emisných meracích systémov a kontroly ich funkcie (napr. pri uvádzaní nových kontinuálnych meracích systémov do používania a periodické kontroly)

Realizácia každého diskontinuálneho merania by sa mala dôsledne naplánovať. Aby sa dosiahol požadovaný cieľ merania, musí sa pred meraním definovať merací plán, ktorý by mal odpovedať na nasledujúce základné otázky:

Kde sa merania uskutočnia?
Ktoré znečisťujúce látky budú merané?
Aké presné majú byť výsledky?
Aký druh meracích prístrojov sa použije?
Kto vykoná merania?
Kedy sa merania uskutočnia? 
Ako dlho budú merania trvať?

Merací plán by sa mal prerokovať medzi prevádzkovateľom zdroja (objednávateľom merania) a meracím laboratóriom, prípadne kontrolným orgánom ochrany ovzdušia, ak bolo meranie ním nariadené, resp. ak boli určené osobitné podmienky merania.

Okrem týchto základných otázok sa musí medzi prevádzkovateľom zdroja a meracím laboratóriom vyšpecifikovať prevádzkový režim zdroja počas merania tak, aby namerané výsledky boli reprezentatívne a použiteľné na sledovaný účel.

Realizácia merania - Výber meracieho miesta

Pre úspešnú realizáciu merania a získanie kvalitných výsledkov je dôležitý výber správneho miesta merania, ktoré by malo zabezpečiť odber vzorky s reprezentatívnou koncentráciou meraného plynu. Pri výbere meracieho miesta (miesta odberu vzorky plynu) sa musí zohľadňovať hlavne charakter prúdenia plynu v potrubí alebo komíne (prúdenie by malo byť ustálené, aby zabezpečovalo rovnomernú distribúciu koncentrácie meranej znečisťujúcej látky v celom meracom priereze), dostupnosť a dostatočne veľká manipulačná plocha v blízkosti meracieho otvoru, bezpečnosť pri odbere vzorky. Niekedy sa pred definitívnym výberom meracieho miesta musia vykonať predbežné merania, aby sa zistil koncentračný profil potrubia alebo komína.

Prúdenie meraného odpadového plynu by malo byť v potrubí v mieste merania rovnomerné, čo možno bez turbulencií. Na základe praxe optimálne umiestnenie meracieho miesta je na rovnom úseku potrubia v dostatočnej vzdialenosti od ohybov potrubia, regulačných zariadení, ventilátorov a pod. Pred meracím miestom by mal byť rovný úsek bez narušenia prúdenia zodpovedajúci najmenej piatim hydraulickým priemerom potrubia a za rovný úsek zodpovedajúci najmenej dvom hydraulickým priemerom potrubia (uvedené sa vzťahuje hlavne na meranie emisií tuhých látok a kovov podľa EN 13284-1 a ISO 9096). Pre meranie plynných emisií na zriadenie meracieho miesta zvyčajne postačuje aj kratší rovný úsek potrubia, ak je z konfigurácie potrubných trás a technologického procesu zrejmé, že meraný plyn je dostatočne premiešaný. Pri výbere meracieho miesta sa v tomto prípade uprednostňuje úsek potrubia za ventilátorom.

Extraktívny izokinetický odber vzorky na stanovenie koncentrácie tuhých látok

Odber vzorky z potrubia alebo komína s prúdiacim plynom na zistenie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, látok s väzbou na tuhé častice (ťažké kovy, dioxíny) a aerosólov sa musí vykonať tzv. izokinetickým odberom. To znamená, že extrakcia (odber) vzorky z potrubia s prúdiacim plynom musí byť zabezpečená pri rovnakej rýchlosti akou prúdi plyn v potrubí. Tým sa dosiahne odber vzorky s reprezentatívnou koncentráciou tuhých častíc. Zabezpečenie izokinetických podmienok odberu si vyžaduje praktické skúsenosti a dôkladnú znalosť charakteristiky prúdu plynu v celom priereze potrubia. Z praxe je známe, že vplyvy sedimentácie tuhých častíc majú významnejší vplyv na nepresnosť merania pri nižšej (podizokinetickej) rýchlosti odsávania než pri vyššej (nadizokinetickej) rýchlosti.

Odber vzorky na stanovenie koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, látok s väzbou na tuhé častice a aerosólov sa vykonáva pomocou špeciálne skonštruovanej odberovej sondy a odberovej aparatúry tzv. sieťovou metódou. Jednotlivé meracie body sú rozmiestnené v priereze potrubia alebo komína tak, aby reprezentovali jednotlivé kruhové výseky pri kruhových potrubiach alebo rovnaké čiastkové plochy pri štvorhranných potrubiach. Počet meracích bodov závisí od vnútorného rozmeru potrubia.

Podľa charakteru zariadenia, ktoré produkuje tuhé znečisťujúce látky a chrakteru (zloženia) odpadového plynu sa volí aj konfigurácia odberovej aparatúry. Pri odbere vzorky plynu nasýteného vodnou parou (s výskytom aerosólov a kvapôčiek) sa volí tzv. vyhrievaná odberová sonda a filtrácia s vyhrievaným filtračným boxom mimo potrubia. Teplota ohrevu odberovej sondy a filtračného boxu sa volí podľa ďalších okolností ako je napr. teplota rosného bodu vzorkovaného plynu, výskyt poloprchavých tuhých látok (v závislosti na teplote).

Automatizované odberové aparatúry používajú špeciálne kombinované meracie sondy, pomocou ktorých sa kontinuálne meria rýchlosť prúdenia plynu a teplotu a ovládacia jednotka na základe nameraných údajov automaticky nastaví odsávaciu rýchlosť tak, aby bol zabezpečený izokinetický odber vzorky.

Odber vzorky na stanovenie koncentrácie plynných látok

Vzorka pri meraní plynných emisií sa odoberá pomocou odberovej sondy z jedného bodu, ktorý je umiestnený v mieste s rovnomernou koncentráciou meraného plynu. Výber reprezentatívneho odberového bodu (bodu v potrubí na ose vedenej priečnym prierezom potrubia alebo komína, do ktorého sa umiestní vstupný otvor odberovej sondy) sa zvyčajne vychádza z predbežných meraní buď koncentračného profilu (zvyčajne sa meria koncentrácia kyslíka) alebo z rýchlostného, prípadne teplotného profilu. Pri použití emisného meracieho systému odsávanie (extrakcia) vzorky prebieha kontinuálne počas celej doby merania. Typická doba diskontinuálneho merania emisií plynných je od 90 do 360 minút v závislosti na kategórií meraného zdroja. Pri opakovaných meraniach sa môže doba merania znížiť na polovicu (podľa slovenskej normy). Celková doba merania sa pri vyhodnocovaní merania rozdelí na tzv. emisné hodnoty - SPH (stredné polhodinové hodnoty), ktoré integrujú 30-minútový priemerovací (merací) interval. 


Pri použití manuálnej metódy merania je štandardná doba súvislého odsávania vzorky 20 - 30 minút, ktorá tvorí jednu emisnú hodnotu. Pred vstupom odobratej vzorky do analyzátora alebo analyzačnej aparatúry sa plyn upravuje. Úprava pozostáva z filtrácie tuhých častíc a odstránenia vlhkosti v chladiacej (kondenzačnej) úpravnej jednotke. Súčasťou úpravnej jednotky pri emisných meracích systémoch je aj odsávacie čerpadlo.

Kontrola funkcie (pracovných charakteristík) monitorovacích systémov

Monitorovacie emisné systémy sa pred uvedením do používania musia podrobiť tzv. úplnej funkčnej skúške a po uvedení do prevádzky sa v pravidelných intervaloch podrobujú čiaskovým funkčným skúškam. Funkčná skúška sa na monitorovacom systéme vykoná aj po významnej technickej zmene. Cieľom úplnej aj čiastkovej skúšky je zistiť, či merací systém spĺňa požiadavky na funkčné parametre špecifikované v príslušných normách. Skúšku vykonáva meracie laboratórium autorizované Ministerstvom živitného prostredia SR.

Meranie na preukázanie všeobecných podmienok prevádzkovania spaľovní

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z. o emisných limitoch je pre spaľovne komunálnych a nebezpečných odpadov určená minimálna teplota v spaľovacej a dopaľovacej komore spaľovacieho zariadenia, minimálna zadržná doba spalín pri danej teplote a minimálny obsah kyslíka v spalinách v uvedenej zóne. Pri kontinuálnych monitorovacích systémoch meranie teploty a obsahu kyslíka v dopaľovacej zóne by malo byť súčasťou emisného monitoringu, pri diskontinuálnych meraniach emisií sa uvedené veličiny merajú súčasne s ostatnými emisnými veličinami.

Meracie prístroje
Kategórie
Kategórie Blogu
x
Najčítanejšie na blogu
07.11.2011 | 5 príspevkov

Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu bežne známy ako „tichý zabijak“.  Je vypúšťaný ako produkt spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá. 

24.10.2011 | 2 príspevky

Znečisťujúca látka (polutant) je akákoľvek tuhá alebo plynná látka alebo zlúčenina, ktorá vzniká v dôsledku ľudskej činnosti alebo z prírodných zdrojov a je vypúšťaná do okolitého ovzdušia, kde môže pri určitej koncentrácií spôsobovať poškodenie zdravia človeka a životného prostredia. 

25.10.2011 | 1 príspevok

Ozón je veľmi malá časť našej atmosféry, ale jeho prítomnosť je pre ľudstvo životne dôležitá. Väčšina ozónu sa nachádza vo vrchnej časti atmosféry. Táto oblasť , zvaná stratosféra, sa nachádza vo výške viac než 10 km nad povrchom Zeme. Asi 90 % ozónu je tam obsiahnutých v “ozónovej vrstve”, ktorá nás chráni pred ultrafialovým žiarením zo Slnka. 

25.10.2011 | 0 príspevkov

Vedci sú presvedčení, že zvyšovanie koncentrácie určitých plynov v atmosfére spôsobuje klimatické zmeny. Tieto takzvané skleníkové plyny tvoria: vodná para, oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3). 

25.11.2011 | 0 príspevkov

Diskontinuálnymi emisnými meraniami sa v pravidelných intervaloch zisťuje emisná úroveň jednotlivých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia. Výhodou oproti kontinuálnemu monitoringu sú značne nižšie náklady. Diskontinuálne emisné merania sa vykonávajú prevážne na takých zdrojoch, ktoré vypúšťajú nižšie množstvá emisií a teda podkročujú kritérium na povinnú inštaláciu kontinuálneho monitoringu podľa vyhlášky o monitorovaní.

01.12.2011 | 0 príspevkov

Na európskej úrovni inštalácia kontinuálneho monitoringu a súhlas orgánu ochrany ovzdušia na prevádzku boli najprv vyžadované “Smernicou o znižovaní znečisťovania ovzdušia z priemyselných zdrojov”. Smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC directive) zahŕňa požiadavky na súhlas pre inštalácie monitoringu na nových a jestvujúcich zrojoch znečisťovania ovzdušia.

24.10.2011 | 0 príspevkov

Znečisťovanie ovzdušia v Európe a Amerike sa po celé stáročia vnímalo ako nevyhnutný dôsledok ekonomického vývoja: ako cena, ktorú bolo treba zaplatiť za rastúcu prosperitu a industrializáciu. Avšak významný pokrok v znižovaní emisií atmosferických polutantov vo vyspelých krajinách za posledných štyridsať rokov demonštruje, že tomu tak nemusí byť.

07.12.2011 | 0 príspevkov

Dataloggery KISTOCK od firmy KIMO Instruments slúžia na monitorovanie a záznam rôznych parametrov prostredia s možnosťou ďalšieho spracovania nameraných údajov. Záznamníky KIMO umožňujú sledovanie trendu a záznam teploty, vlhkosti, intenzity osvetlenia, prúdu a napätia. 

25.11.2011 | 0 príspevkov

Pravidelný monitoring emisií má u nás legislatívny základ v Zákone o ovzduší č. 478/2002, ktorý ustanovuje požiadavky na inštaláciu a prevádzkovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia a Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 408/2003 Z.z. “o monitorovaní”. Pojem monitoring zahŕňa jednak kontinuálne a diskontinuálne meranie emisií s použitím emisných meracích systémov ako aj kalibráciu a funkčné skúšanie kontinuálnych emisných meracích systémov.